Elektronické diaľkomery

Elektronické diaľkomery

Fyzikálne spôsoby merania dĺžok sú založené na teórii elektromagnetického vlnenia. Rozdeľujú sa na zvukové, interferenčné a elektronické. Pre geodetické účely je najvhodnejšie elektronické meranie dĺžok.

Podstata merania dĺžok elektronickými diaľkomermi (elektrooptické a elektroakustické diaľkomery) je v tom, že zo známej rýchlosti šírenia elektromagnetických vĺn v a tranzitného času t ,ktorý spotrebuje vlna na prebehnutie meranej dĺžky od vysielača po odrazové médium (reflektor) a späť do prijímača, určí sa dvojnásobok meranej dĺžky:

2 s = v t a z toho

2

v t

s = . (5.43)

Ako reflektory sa používajú optické hranoly (zrkadlá), schopné odrazu svetla. Presnosť meranej dĺžky pri známej rýchlosti šírenia elektromagnetických vĺn závisí od presnosti merania času t , ktorý sa určuje pomocou vysielaných impulzov a ich príjmu, alebo pomocou fázového rozdielu amplitúdovo modulovaných vysielaných a prijímaných vĺn. Impulzné (radiolokačné) diaľkomery majú menšiu presnosť, používajú sa na meranie veľmi dlhých vzdialeností s > 100 km.

Zdroj: Geodézia, Prof. Ing. Ladislav Bitterer Phd.